Na svojej ceste precestovala sonda ST1 od Sceye takmer 30 000 km a 4. septembra 2026 sa opäť dostala na územie kontinentálnych Spojených štátov. Sonda ST1 vstúpila do vzdušného priestoru v blízkosti sídla spoločnosti Sceye v Moriarty v Novom Mexiku 5. septembra 2026, kde spoločnosť Sceye dokončila ďalšie testovanie zariadenia a naplánované ukončenie a zostup.
„Pojmy ako prelomový a historický vystihujú náš let ST1 len čiastočne,” hovorí Mikkel Vestergaard Frandsen, zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Sceye. „Táto misia dokázala nielen to, že naša technológia, systémy zariadenia, užitočné zaťaženie a prevádzková infraštruktúra sú pripravené na poskytovanie služieb pripojenia, ale aj to, že práve v stratosfére sa môže rozvíjať budúca mimozemská infraštruktúra. Stratosféra umožní budúcnosť s neustálou dostupnosťou – vrátane zasľúbenej zeme 6G. Zem, stratosféra a vesmír – každé funguje na svojom optimálnom mieste – spoločne zmenia smerovanie ľudstva.”
Projekt ST1, realizovaný v spolupráci so spoločnosťou SoftBank Corp. (TOKIO: 9434, „SoftBank”), popredným operátorom telekomunikačných a IT firiem v Japonsku a na celom svete, predstavuje prvý let spoločnosti Sceye do Ázie a významný míľnik na ceste ku komerčnému nasadeniu HAPS ako stratosférickej infraštruktúry. Sonda ST1 niesla SceyeCELL, prvú „mobilnú vežu na oblohe” svojho druhu, ktorá bola navrhnutá tak, aby poskytovala rozsiahle mobilné širokopásmové pripojenie zo stratosféry priamo do štandardných zariadení. Pri plnom nasadení je jeden systém Sceye HAPS navrhnutý tak, aby pokryl plochu ekvivalentnú približne 500 pozemným vežiam.
Stratosféra ponúka optimálnu pozíciu: je dostatočne blízko Zeme pre vysokokapacitné pripojenie a pozorovanie, no zároveň je má dostatočne vysokú nadmorskú výšku pre dosah na širokú oblasť. Dôležité je, že stratosféra ponúka podmienky podobné vesmíru bez nákladov na pretrvávanie vo vesmíre a nevýhod letu na obežnej dráhe. Systémy HAPS od spoločnosti Sceye si udržiavajú nadmorskú výšku a oblasť pôsobenia v stratosfére počas po sebe nasledujúcich denných a nočných cyklov a fungujú ako geostacionárne satelity, až na to, že sú 1800-krát bližšie k Zemi a vyžadujú zlomok nákladov.
Úspechy misie Sceye ST1:
- Počas mesačnej cesty precestovala takmer 30 000 km z Nového Mexika do Japonska a späť do Nového Mexika
- Bola prevádzkovaná v japonskom kontrolovanom vzdušnom priestore viac ako 7 dní
- Zostávala nepretržite vo svojej cieľovej destinácii na pobreží Japonska dlhší čas, pričom dosiahla rádius vyhľadávania stanice len 5 km
- Bola prevádzkovaná v nadmorskej výške medzi 16,5 a 17 km počas vykonávania telekomunikácií, komunikácií s dronmi a núdzových komunikácií
- Demonštrovala mobilné širokopásmové pripojenie zo stratosféry vrátane textových správ, hlasových hovorov, prístupu na internet a streamovania videa
- Testovanie zahŕňalo tiesňové volania, používanie systému núdzových výstražných správ určeného pre prípady rozsiahlych katastrof a komunikáciu s dronmi
- Potvrdený komunikačný výkon bol porovnateľný s pozemnými sieťami pri súčasnom znížení rádiového rušenia s pozemnými základňami
- Prostredníctvom servera nainštalovaného na HAPS spracúvali spoločnosti Sceye a SoftBank údaje priamo na platforme, pričom preukázali priemerný čas odozvy spracovania pri obojsmernom prenose údajov 68 milisekúnd. V porovnaní so spracovaním v cloude na internete sa tak znížila latencia komunikácie o viac ako 40 %. Ide o prvý úspešný test na svete, v ktorom bola na HAPS nainštalovaná mobilná základná sieť a webový server na spracovanie, čo umožnilo spracúvať odozvy výlučne na palube HAPS a výsledky prenášať späť do smartfónov.
ST1 je prvý let v rámci servisného testovacieho programu spoločnosti Sceye.
O spoločnosti Sceye
Spoločnosť Sceye (vyslovuje sa „sky”), založená v roku 2014, je letecká a kozmická spoločnosť, ktorá sa venuje rozvoju stratosférickej infraštruktúry s cieľom prepojiť ľudí a chrániť planétu. Sceye je lídrom v odvetví systémov platforiem pre vysoké výšky (HAPS) so zameraním na univerzálnu konektivitu, monitorovanie klímy, hospodárenie s prírodnými zdrojmi a prevenciu katastrof.
Kontakt: [email protected]
